Obajvujeme CARDONU

Ahojte ľudkovia,

ako som už spomínala užívam si tento týždeň voľno od pracovania a tak :)

Dnes som bola v Cardone (už som vám ju tu spomínala, ak si pamätáte). Pastorovci ma pozvali k nim na obed a ich dcéra, NOEMI, s manželom ma potom zobrali na menšiu okružnú cestu po Cardone.

Navštívili sme Soľnú horu - Montaña de Sal - jediná na svete, ktorá je celá zo soli. Dlhé, dlhé roky sa v nej ťažila soľ, a teoreticky keby sme oblízali steny alebo aj podlahu tejto soľnej bane mali by sme veľmo slaný jazyk. Ešte, že to bolo zakázané :)

...a tuto pár záberov z vnútra a podobne

Potom sme išli na obed k nim domov. Majú to tam moc krásne. Škoda, že teraz máme toľko táborov a nemám skoro vôbec čas na nič...ale veď som sem neprišla prázdninovať :) Papali sme makaróny a výborný domáci šalát. Mňami, mňami. Poobede sme sa potom ešte dlho dlho rozprávali a potom maešte zobrali na hrad :) Bol to veľmi veľmi krásny deň s úžasnými ľuďmi.

Tak toľko zatiaľ z mojich krásnych práznin. Uvidíme ako budú pokračovať...
Čítame sa skoro
stj

EVS - European Voluntary Service

podnadpis: Sľub splnený

Ahojte všetci,

dnes som mala Fiestu, ale akosi som sa sama rozhodla, že pôjdem pracovať do Pinós, tak sme tam pripravovali nejaké veci na tábor, ktorý začína 14. júna (o 11 dní).

Takže po dlhom pracovnom dni som sa konečne rozhodla, že je najvyšší čas, aby som splnila, čo som sľúbila: napísať vám niečo o tom ako som sa sem (do Katalánska) vlastne dostala, čo tu robím, kto mi to financuje atď.

Ak kliknete sem: http://ec.europa.eu/youth/youth-in-action-programme/european-voluntary-service_en.htm na oficiálnu stránku Európskej komisie, dozviete sa základné informácie, ktoré vám mladým z celej Európy umožnuje Európska Únia a čo je samozrejme platené z daní našich rodičov a ostatných členov našej európskej spoločnosti.

Susedia práve počúvajú operu a nedali ju zrovna najtichšie, tak tu mám peknú kulisu - ale no to bolo ZADARMO pokračujeme :) Takže tento program je pre VŠETKÝCH MLADÝCH (musím zopakovať všetkých mladých) od 18 do 30 rokov. Po celej Európe rôzne organizácie robia rôzne projekty, na obdobie 2 - 12 mesiacov v rôznych krajinách, mestách, dedinách atď., do ktorých sa dá vďaka Európskej Komisii zapojiť ako DOBROVOĽNÍK. A otázka možno znie, čo to znamená v tomto konkrétnom prípade dobrovoľník?

a) ide sa pracovať (nie dovolenkovať:)do cudzej krajiny - si konfrontovaný cudzou kultúrou a cudzou rečou

b) Európska Komisia sponzoruje cestovné náklady, životné náklady (ubytovanie a strava) a menšie vreckové

c) je to úžasná príležitosť pre mladých zapojiť sa do života, spoznať svet, nových ľudí, urobiť si nové kontakty, pracovať a pomáhať ľuďom a ROBIŤ TENTO SVET LEPŠÍM

Dnešný príspevok som sa rozhodla, že napíšem, aby ste dostali aspoň nádych toho, čo to vlastne EVS je a podobne. Samozrejme dostať sa do nejakého projektu tiež aj niečo vyžaduje: 

1. samozrejme pozrieť si poriadne projekty v danej krajine a možno mieste, kam by si chcel ísť http://ec.europa.eu/youth/evs/aod/hei_en.cfm

2. poslať žiadosť danej organizácii spolu so životopisom

3. počkať, či ťa na daný projekt vyberú a ak áno, treba ešte počkať, či bude daný projekt schválený tam zhora :)

4. ak všetko pôjde dobre, tak následne už len pripraviť sa na nenormálne úžasné zážitky a skúsenosti, ktoré na teba čakajú!!!

A teraz po pravde snažila som sa to dosť skrátiť a urobiť menšiu reklamu, ja som sa sem dostala skrz jeden takýto proejkt a verte mi som veľmi veľmi spokojná. Takže zo skúsenosti vám to teda môžem poodporučovať :)

Kebymáte hocijaké otázky alebo možno chcete vedieť viac, kliknite na stránku, čo je hore. Ak ale chcete počuť niečo menej oficiálne a zo skúsenosti tak mi napíšte (nesľubujem, ale pravdepodobne budem mať čas vám odpísať:)

Na dnes by teda už aj stačilo nie, ale mám pre vás ešte jeden BONUS (teda ak sa načíta). A nesmejte sa príliš dlho...

video

Tak sa zatiaľ majte, čítame sa skoro
som to ja

STRATENÁ / NÁJDENÁ (part 2)

Na začiatku som naplánovala články na pokračovanie, ale tieto patria k sebe - aj to sa stáva.

Tento týždeň mám celý voľno - tu sa tomu hovorí že mám FIESTU. Keď som rozmýšľala, čo všetko by som mohla postíhať, tak jedna z vecí bolo ísť na menšiu túru na El Miracle. Cesta do Miracle mi trvala približne 3 hodinky. Snažila som sa vyraziť skoro ráno, ale dala som si prať práčku, a tak som musela čakať, kým sa vyperie. Medzitým som si stihla ešte zabehať a naraňajkovať sa. Vyrazila som tak približne okolo 10:00, čo som si až neskôr uvedomila, bolo trošku neskoro. TEPLO - TEPLO - TEPLO

 

Tak tu som si zajedla obed, čo som si nachystala a vydala som sa na cestu, ktorú som si vybrala, aby som sa vrátila opäť do Solsony.

Prostredie, okolie a všetko bolo fakt nádherné a celou cestou som mala čas rozmýšľať nad životom, nad sebou a nad všetkým. ďakovala som Bohu, že sa o mňa stále stará, a že ma viedol celou cestou.

Neskôr som si uvedomila, že som nešla cestou, ktorú som si naplánovala, ale som sa vybrala inou na Torre de Riner. Moja mapa mi ukazovala, že aj tadiaľ sa dá ísť do Solsony, tak som len pokračovala ďalej podľa značiek, ktoré ma viedli.

Keď som prekračovala riečku som si uvedomila, že ma začali trošku štipkať ruky. Pozrela som na nich a boli trochu spálené. myslela som si, že mám dostatok pigmentu a mne sa to stať nemôže, ale no stalo sa. Moc som sa spoliehala na seba. Tak som si nakrémovala ruky a pokračovala, ale vždy, keď na mňa zasvietilo slniečko som ich cítila...Vystúpila som hore na vežu. Nádherný výhľad!!! nemohla som sa vynadívať, ale uvedomila som si, že nevidím žiadny bod, ktorého by som sa mohla chytiť - všade len zeleň a kamene.

Potom som sa vybrala cestou, na ktorú mi ukazovala šípka, ale nemohla som si to overiť na mape, lebo sa mi vybil foťák a v ňom som mala jedinú mapu, ktorá ma viedla. Mobil sa mi tiež pomaly vybíjal. Išla som stále ďalej a stúpala som do jedného kopca a do druhého... Potom som si uvedomila, že ot nemá zmysel a že neviem, kde som...tak som sa rozhodla, že sa vrátim.

Peknú zachádzku som si to dala. Slnko pálilo, voda sa míňala... 

Keď som sa opäť vrátila na Torre Riner, mala som dve veci na výber, mohla som ísť hľadať ďalšiu cestu alebo sa vrátiť späť na Miracle a vrátiť sa cestou, ktorú poznám. Nakoniec som sa rozhodla pre tú druhú možnosť. Slnko stále viac a viac pálilo. Bolo už síce dosť poobede, ale to tu v týchto končinách znamená najväčšie teplá...

Celou cestou tam, keď som kráčala, som si hovorila, že aké je to ľahké väčšinou len klesám atď. No potom to bol teda riadny stupák. Vodu som si šetrila až na koniec cesty a snažila som sa nedychčať ako pes :) aj keď aj toho bolo. Pri každej zákrute som si hovorila, že už viac nevládzem a opäť za ňou sa zjavil ďalší stupák...Takto som prešla pár kopčekov. Uvedomila som si, že cesta tam je ľahká, lebo ešte más dosť vody, veľa energie, ale keď sa stratíš a musíš sa vrátiť cesta je oveľa ťažšia, nemáš toľko energie a je to náročné, stále stúpať do kopca... Nakoniec, keď už som najviac nevládala som zrazu uvidela El Miracle - katedrálu a ostatné budovy a bola som zachránená. Juhú. 

Uvedomila som si, že tak isto to je aj v mojom živote. Aby som mohla začať, žiť potrebujem sa vrátiť na miesto, kde som začala ísť špatnou cestou a ten návrat, bude fakt ťažký. tiež som pochopila, že to už nezvládnem sama a že potrebujem pomoc. V Miracle bolo jedno autíčko s agents rurales a spýtala som sa ich, či nejdú náhodou do Solsony. Povedali, že áno. Tak som sa ich spýtala, či by ma nezobrali. Cestou som im ešte porozprávala celý môj dnešný príbeh a bolo :) veľmi milí ujovia. Som veľmi rada, že som ich stretla. Bol to darček zhora po veľmi dlhom a náročnom dni.

To si píšte, že to bol riadny zážitok a som celkom rada, že sa mi toto postávala. Veľa vecí som si uvedomila, keď som tak mala čas rozmýšľať. Tiež som videla ako sa Pán Boh o mňa stará a ako ma miluje. Tiež som mu vďačná za ľudí, ktorých mi posiela do cesty, keď idem špatne alebo keď už nevládzem. 

Tak asi toľko o mojich strácajúcich zážitkoch - dúfam, že sa už nebudú opakovať :) 

Čítame sa skoro,

som to ja

STRATENÁ / NÁJDENÁ (part 1)

Takže AHOJTE všetci,

myslím, že dnešný príspevok bude trošku dlhší. Dajme tomu, že začala skutočná perdida(ale pozerajte významy len pre adj:).

Včera (sobota: 29. júna 2013) sa skončila naša Formación s ostatnými dobrovoľníkmi v Salamanke. Tak sme sa vracali domov. Cieľom bolo chytiť autobus do Madridu, kde sme mali 4 hodinky čas, aby sme neskôr chytili renfe do Barcelony. Tam sme zase mali rýchli spoj do Manresy, kde po nás mal prísť nejaký chlapík autíčkom a odviesť nás do našej krásnej Solsony :) No tak toto bol plán a....

Skutočnosť bola trošku dosť odlišná. Začiatok cesty sa začal celkom slušne. Taxíkom sme sa dostali na čas na autobusovú stanicu a stihli sme autobus. V Madride sme mali trošku času, tak sme zbehli do Parque de Retiro, kde sme len tak leňošili a sedeli na tráve.

Renfe sme stihli a o dve hodinky a kúštik sme sa už nachádzali v Barcelone. Tu ale už prichádza menší zádrhel pre mňa... Stihli sme si kúpiť lístky na vlak do Manresy a zišli sme dole do podzemia. Ja som si tam sadla kúštik ďalej od nich na zem, lebo som už nevládala z toľkého cestovania - bola som dosť unavená z celého týždňa. Vlak prišiel o pár minút, ale ja som ho nevidela prichádzať, nechápem nejaký sek alebo niečo. Oni všetci nastúpili a keď už zistili, že nie som vo vlaku, tak ma hľadali, ale vlak už odchádzal. Tak som zostala opäť stratená v Barcelone, ale nebojte...lístok som mala tak som nastúpila na ďalší vlak, ktorý išiel až o hodinku. Volala som im, ale no...nemohli ma počkať. Tak som musela stráviť noc v Manrese. Vďaka Bohu, som sa v Salamanke spoznala s ďalšími dobrovoľníkmi, ktorý boli z Manresy, tak som im zavolala, či by som mohla u nich prespať. 

Na druhý deň ráno som mala riadnu dilemu. S Gogou (dobrovoľníčkou zo Srbska) sme sa už predtým rozprávali, že mi raz ukáže Manresu atď., ale ja som si plánovala ísť do zboru, lebo som nevedela, kedy sa tam najbližšie dostanem(...tábory...). Nakoniec som sa rozhodla, že odídem ráno rovno do Cardony a túr po Manrese si urobíme inokedy. Myslím, že Goga to trošku nepochopila a bola smutná, ale no tak som sarozhodla :)

Ráno som sa zobudila veľmi veľmi skoro ráno, aby som našla autobusovú zastávku - s tým, že som v peňaženke nemala žiadne peniažky. Všetky som minula, aby som sa dostala do Barcelony. Hľadala som cestou nejaký bankomat, aby som si vybrala. Keď som sa ale dostala k bankomatu tiež som zistila, že mám účet prázdny - hups. Fakt som už nevedela, čo mám robiť... Nič lepšieho ma nenapadlo, tak som sa hneď posťažovala segre a švagrovi, že pravdepodobne budem musieť stopovať alebo niečo. Tí mi zase povedali, že sa mám ísť spýtať šoféra, či by nezobral aj tak alebo niečo a tiež mi povedali, že sa budú modliť. keď prišiel autobus som vošla dnu a vysvetlila som šoférovi, čo sa stalo. Ten ma ale nechcel pustiť a poslal ma na políciu (myslím, že si myslel, že som nejaká emigrantka, alebo čo). Ale potom na mňa zrazu zatrúbil...Nejaký chlapec mi kúpil lístok do Carodny :) Vďaka Bohu som sa dostala na pol cesty. Keď som sa ho pýtala ako mu to môžem vrátiť, povedal, že to je OK. Tak som sa dostala do zboru. Mala som síce pár hodiniek čas, ale vďaka Bohu, ktorý sa o mňa tak krásne stará a vďaka neznámemu chlapcovi z autobusu :)

Zo zboru ma potom odviezli až do Solsony jeden manželský pár, moc milí. Tak som bola moc rada. Keď som tak sedela v Cardone na lavičke v parku som si čítala tento žalm a presne mi sedel do mojej situácie. 

Tak na dnes len toľko.

Čítame sa skoro, 

stj