PerdidaEnSolsona: 2013-08-25

sobota 31. augusta 2013

YeSTeRDaY

Ahojte všetci,

každým ďalším dníčkom si stále viac a viac uvedomujem, že sa mi to tu veľmi rýchlo kráti. Už za chvíľku ma čaká dlhá cesta domov, ale ešte predtým pár dní, kedy sa nesmiem zabudnúť rozlúčiť so všetkým, čo ma tu cez tieto moje 'predĺžené prázdniny' stretlo.

Včera, áno YeSTeRDaY, bol veľmi krány deň. Ránon sme dostali menší "darček" od našej šéfky a zo brala nás spolu s Fidelom na AQUA TREKKING. Pôvodne to malo trvať približne hodinku, ale nakoniec sme blúdili kaňonom v ľadovej vode približne tri hodinky. Kráčali sme riečkou, cez vodopády, po klzkých kamienkoch, cez prudký prúd vody, ale aj cez kľudnú vodu, ktorá siaha maximálne po členky, inokedy zase nemáš na výber a musíš plávať... Voda bola nenormálne studená a ešte studenšia, ale neskôr (aj keď bolo celkom chladné počasie) nám vyšlo slniečko a celkom sa to dalo vydržať. Nohy som mala úplne úplne červené a necítila som si prsty na nohách. Ospravedlňujem sa vám, že nemám túto cestu zdokumentovanú, ale na takúto aktivitu by som nikomu neodporúčala si zobrať foťák, lebo sa s ním môžete rovno rozlúčiť...nie je tam žiadna možnosť vyhnúť sa vode.

Keď sme tak kráčali a nachádzali krásne kráse miesta schované v kaňone tejto riečky rozprávali sme sa, spievali, špliechali na seba vodu, chlapci nás občas hodili do vody a tak. Keď sme našli nejakú skalu, z ktorej sa dalo skákať do vody, tak sme skákali až kým sme sa neunavili :) Ale hlavne sme si užívali nádherný spoločný zážitok - jedna z posledných aktivít, ktoré sme spolu podnikli.

Keď sme vyšli von z vody, čakala tam na nás už Marta s autíčkom. Osušili sme sa a išli rýchlo domov napapať sa, bo naše brušká sa už hlásili.

Večer sme potom ešte mali spoločnú poslednú "pracovnú" večeru v reštaurácii spolu so všetkými ľuďmi, s ktorými sme toto leto pracovali. Všetky dievčatá sme sa krásne obliekli a vyfintili. Najprv sme prezentovali naše zážitky a rozprávali o našich dojmoch z tohto leta a potom sme sa lúčili. No bolo to trošku dosť smutné... ale večera bola superko :) Potom sme zostali ešte dlho dlho hore, rozprávali sa, tancovali atď. Bolo super, len dnes ráno som bola riadne lenivá a unavená. Jednoducho som nevládala vstať z postele...ale no, čo už aj to býva.

Dnes ešte budeme mať Bey-bey Solsona party a potom to tu už začnem teda riadne missingovať, ale zatiaľ ešte užívam posledné dúšky, čo mi toto moje leto ponúka.

Vidíme sa čo-skoro,

stj

štvrtok 29. augusta 2013

Normálny pracovný deň

DNES - PRÁCA!

Prázdniny sa mi už skončili dávnejšie, ale nečakala som, že keď prídem sem bude tu toľko vecí, ktoré ešte treba dokončiť.

Posledné dni a hlavne dnes, robíme veľa papierovačiek a iných vecí, ktoré treba ešte predtým, než pôjdeme domov uzavrieť. Už je dosť riadne cítiť, že môj pobyt sa blíži ku koncu. Je to riadna makačka a fuška. Od rána som sa nezastavila, až teraz som dostala dovolenie na menšiu pauzu, tak vám hneď píšem :)

Tak v prvom rada som vás len chcela všetkých pozdraviť a popriať vám krásny krásny deň a ešte vám samozrejme pripomenúť, že každý (akýkoľvek) deň je d.a.r., a preto je dôležité si ho vážiť a prežiť ho najlepšie ako vieme!

A ešte jednu vec moji krásni ľudia: YOU LOOK SO MUCH BETTER WHEN YOU

SMILE

http://www.youtube.com/watch?v=Z8SPwT3nQZ8

A ešte nakoniec vám posielam jeden veľký smile from my part:

Čítame sa skoro skoro,

vaša navždy,

stj

streda 28. augusta 2013

¿Osud?

Pekný večer moji verní čitatelia!

Áno, práve teraz sa možno dotknem trošku nezvyčajnej témy, ale no tak celý deň som nad tým rozmýšľala a nakoniec som sa rozhodla, že to sem proste hodím a keď o to niektorí z vás zakopnú, tak si to prečítajú a budú vedieť, že som to napísala práve pre nich.

Viete sú chvíľky vo vašom živote, kedy proste rozmýšľate nad životom. A to sú presne tie chvíle, kedy sa vytvára vaša nazveme to v úvodzovkách "životná filozofia". No dajme tomu, že áno.

Dosť často okolo nás putuje slovíčko oSuD, niekedy o nás len zakopne, niekedy nám zase nedá spávať a inokedy ho jednoducho ignorujeme. Pravdou však je, že už viac krát som sa zamyslela nad tým, ako to všetko v živote vlastne funguje. Prečo sa mi zdá, že niektoré veci sa proste len dejú a nedá sa ovplyvniť, aby sa nestali. Potom vidíme, že niektorí sa iba rozhodli "odovzdať do rúk osudu" (ako sa to zvykne nazvať) a iní zase pilne vzdorujú a tvrdia, že čo si sám nevydobyješ a vlastnou snahou nezískaš, nemáš. Prečo potom zase niektorí majú tzv. šťastie a čerpajú z toho, o čo sa niekdy nesnažili?

V mojom živote som si uvedomila, že nič ale nič nie je náhoda. Taktiež ani neverím v osud, ktorí tvrdí, že všetko je dané a ty s tým nemôžeš už nič spraviť. Ale nemohla som zabudnúť ani na tie momenty, kedy som vedela, že všetko je presne tak ako má byť - pocit, že presne takto to bolo naplánované, aby bolo. Ale potom zase prišli momenty, kedy som mala pocit, že to ako sa vecí dejú a majú, je moja vina a moje rozhodnutie.

Z týchto nekonečných rovníc a nerovníc som prišla na to, že sa nemôžem inak. Verím v pReDuRčEnIe. Verím v to, že je tu plán A pre teba a pre mňa, taký ako to má všetko byť - ako to je "správne". Niečo, čo ťa presahuje a ty to nemôžeš ovplyvniť. Predurčenie je to aký som, to, koho stretnem, to, čo sa mi stane. Sú to situácie, ktoré sa mi stanú, ľudia, ktorých spoznám, miesta, ktoré navštívim... Avšak si tu ty, som tu ja. My sa rozhodujeme ako nás každá jedna z týchto vecí odvplyvní, kam nás v našom živote zavedie. Nemôžeme ovplyvniť, čo sa stane mimo nás, ale môžeme ovlyvniť, čo sa stane v tom našom vnútornom svete. Jedna a tá istá situácia môže pre niekoho znamenať veľké víťazstvo, pre iného ďalšiu prehru. Pre niekoho "stiahnutie sa zo scény" a pre iného výzvu. Pre niekoho nudu a pre iného zase kreativitu...

Áno verím v predurčenie a všetko sa deje, lebo sa to tak má diať, ale viem, že som to ja, ktorá si to sama pre seba asociuje a vytvára si svoj vlastný život a určuje mu smer. Teraz už viem, že sa chcem vždy vo všetkom vedieť rozhodnúť správne, aby som mohla zo všetkého, čo ma stretne vyťažiť, čo najviac...aj keď to možno bolí, aj keď je to možno výzva, aj keď neviem ako ďalej. Chcem nakoniec vedieť, že som sa rozhodla správne a že som stále presne na tom mieste, kde bolo naplánované aby som bola. Lebo to je presne miesto, kde začína život.

Nebeský Otecko nauč ma ZiŤ, aby som vždy vedela, že som presne tam, kde mám byť.

Skončila sa moja "f" chvíľka,

čítame sa skoro

som to ja

utorok 27. augusta 2013

Môj posledný týždeň - posledných 7 dní

Ahojte všetci moji čitatelia,

moje osobné štatistiky mi stále a opäť hovoria, že najväčšie percento mojich čiatateľov pochádza z najkrajšej krajiny sveta, ktorá sa nachádza presne v srdci Európy - zo sLOVEnska.

Ľudia moji, musím ale už vám to musím napísať, veľmo veľmo mi už chýbate a nenormálne sa na vás všetkých mojich krásnych slovákov teším, keď vás uvidím a kedy už budeme spolu!!!

Dnes ráno, keď som v práci otvorila notebook a skontrolovala maily som zistila, že práve dnes sa začal môj posledný týždeň, kedy som ďaleko ďaleko... Autobusové linky Eurolines ma milo upozornili, aby som nezabudla nastúpiť o 7 dní na autobus z Viedenského letiska do Bratislavy.

Takže už sa nenormálne teším na môj Home Sweet Home. A ešte na záver musím potvrdiť to staré známe slovenské príslovie:

Takže nielen čítame sa skoro, ale sa aj skoro vidíme!!!
Teším sa na vás všetkých
stj

pondelok 26. augusta 2013

Konečne...

Konečne späť 'doma' v Solsone po týždňovom cestovaní a Objavovaní Katalánska.

Bol to krásny týždeň, kde sme sa s Alanom a Zane vydali na našu dobrodružnú cestu, spojenú s mojím prvým stopovaním :)

Išli sme ako SURVIVERS, bo viete no život dobrovoľníkov nie je zrovna práca, kde máte veľa peniažkov na cestovanie, a keď chcete spoznať krajinu, v ktorej ste za posledné mesiace žili nuž už si nejako cestu nájdete... Tak sme si pobalili naše spacáky a vydali sa na cestu!!!

Bol to týždeň, kedy sme spoznali veľmo veľa Dobrých Ľudí, ktorý sa nám vždy snažili pomôcť (aj keď nie vždy pomohli, ale vždy sa snažili :) a aj takých, ktorý ma mali radi, ani som vôbec nechápala prečo a rozmaznávali ma... Vypočuli sme veľmo veľa rôznorodých ale jednoznačne Neobyčajných Životných Príbehov, cestovali sme okolo a občas sme aj zablúdili na Nádherné Miesta, ktoré niekedy až vyrážali dych, prešli sme veľa krásnych miest, dediniek aj väčších miest... Ale čo je najdôležitejšie sú Úžasné Zážitky, ktoré sme spolu zažili a na ktoré nikdy nikdy nikdy nezabudnem!!!

...ešte jednu vec. Pravdepodobne som vám ešte nepredstavila moju poslednú spolubývajúcu ZANE, s ktorou momentálne shareujem izbu :) Je strašne moc superko, sadli sme si hneď v prvý deň keď prišla a potom sme sa dllllldho nevideli, lebo sme každá boli na inom tábore atď. ale dohodli sme sa, že cez naše prázdniny (keď nebudeme pracovať) spolu niečo podnikneme. Tak pozrime, čo z toho vyšlo... NAŠE STOPOVACIE DOBRODRUŽSTVO!!!

Ako som tak checkovala môj blog zistila som, že som už dávno dávno nezverejňovala žiadne zážitky, tak som sa rozhodla, že sa budem snažiť ich sem nejako postupne poposúvať...všetko na čo si spomeniem :)