YeSTeRDaY

Ahojte všetci,

každým ďalším dníčkom si stále viac a viac uvedomujem, že sa mi to tu veľmi rýchlo kráti. Už za chvíľku ma čaká dlhá cesta domov, ale ešte predtým pár dní, kedy sa nesmiem zabudnúť rozlúčiť so všetkým, čo ma tu cez tieto moje 'predĺžené prázdniny' stretlo.

Včera, áno YeSTeRDaY, bol veľmi krány deň. Ránon sme dostali menší "darček" od našej šéfky a zo brala nás spolu s Fidelom na AQUA TREKKING. Pôvodne to malo trvať približne hodinku, ale nakoniec sme blúdili kaňonom v ľadovej vode približne tri hodinky. Kráčali sme riečkou, cez vodopády, po klzkých kamienkoch, cez prudký prúd vody, ale aj cez kľudnú vodu, ktorá siaha maximálne po členky, inokedy zase nemáš na výber a musíš plávať... Voda bola nenormálne studená a ešte studenšia, ale neskôr (aj keď bolo celkom chladné počasie) nám vyšlo slniečko a celkom sa to dalo vydržať. Nohy som mala úplne úplne červené a necítila som si prsty na nohách. Ospravedlňujem sa vám, že nemám túto cestu zdokumentovanú, ale na takúto aktivitu by som nikomu neodporúčala si zobrať foťák, lebo sa s ním môžete rovno rozlúčiť...nie je tam žiadna možnosť vyhnúť sa vode.

Keď sme tak kráčali a nachádzali krásne kráse miesta schované v kaňone tejto riečky rozprávali sme sa, spievali, špliechali na seba vodu, chlapci nás občas hodili do vody a tak. Keď sme našli nejakú skalu, z ktorej sa dalo skákať do vody, tak sme skákali až kým sme sa neunavili :) Ale hlavne sme si užívali nádherný spoločný zážitok - jedna z posledných aktivít, ktoré sme spolu podnikli.

Keď sme vyšli von z vody, čakala tam na nás už Marta s autíčkom. Osušili sme sa a išli rýchlo domov napapať sa, bo naše brušká sa už hlásili.

Večer sme potom ešte mali spoločnú poslednú "pracovnú" večeru v reštaurácii spolu so všetkými ľuďmi, s ktorými sme toto leto pracovali. Všetky dievčatá sme sa krásne obliekli a vyfintili. Najprv sme prezentovali naše zážitky a rozprávali o našich dojmoch z tohto leta a potom sme sa lúčili. No bolo to trošku dosť smutné... ale večera bola superko :) Potom sme zostali ešte dlho dlho hore, rozprávali sa, tancovali atď. Bolo super, len dnes ráno som bola riadne lenivá a unavená. Jednoducho som nevládala vstať z postele...ale no, čo už aj to býva.

Dnes ešte budeme mať Bey-bey Solsona party a potom to tu už začnem teda riadne missingovať, ale zatiaľ ešte užívam posledné dúšky, čo mi toto moje leto ponúka.

Vidíme sa čo-skoro,

stj

Normálny pracovný deň

DNES - PRÁCA!

Prázdniny sa mi už skončili dávnejšie, ale nečakala som, že keď prídem sem bude tu toľko vecí, ktoré ešte treba dokončiť. 

Posledné dni a hlavne dnes, robíme veľa papierovačiek a iných vecí, ktoré treba ešte predtým, než pôjdeme domov uzavrieť. Už je dosť riadne cítiť, že môj pobyt sa blíži ku koncu. Je to riadna makačka a fuška. Od rána som sa nezastavila, až teraz som dostala dovolenie na menšiu pauzu, tak vám hneď píšem :)

Tak v prvom rada som vás len chcela všetkých pozdraviť a popriať vám krásny krásny deň a ešte vám samozrejme pripomenúť, že každý (akýkoľvek) deň je d.a.r., a preto je dôležité si ho vážiť a prežiť ho najlepšie ako vieme!

A ešte jednu vec moji krásni ľudia: YOU LOOK SO MUCH BETTER WHEN YOU

SMILE

http://www.youtube.com/watch?v=Z8SPwT3nQZ8

A ešte nakoniec vám posielam jeden veľký smile from my part:

Čítame sa skoro skoro,

vaša navždy,

stj

¿Osud?

Pekný večer moji verní čitatelia!

Áno, práve teraz sa možno dotknem trošku nezvyčajnej témy, ale no tak celý deň som nad tým rozmýšľala a nakoniec som sa rozhodla, že to sem proste hodím a keď o to niektorí z vás zakopnú, tak si to prečítajú a budú vedieť, že som to napísala práve pre nich.

Viete sú chvíľky vo vašom živote, kedy proste rozmýšľate nad životom. A to sú presne tie chvíle, kedy sa vytvára vaša nazveme to v úvodzovkách "životná filozofia". No dajme tomu, že áno. 

Dosť často okolo nás putuje slovíčko oSuD, niekedy o nás len zakopne, niekedy nám zase nedá spávať a inokedy ho jednoducho ignorujeme. Pravdou však je, že už viac krát som sa zamyslela nad tým, ako to všetko v živote vlastne funguje. Prečo sa mi zdá, že niektoré veci sa proste len dejú a nedá sa ovplyvniť, aby sa nestali. Potom vidíme, že niektorí sa iba rozhodli "odovzdať do rúk osudu" (ako sa to zvykne nazvať) a iní zase pilne vzdorujú a tvrdia, že čo si sám nevydobyješ a vlastnou snahou nezískaš, nemáš. Prečo potom zase niektorí majú tzv. šťastie a čerpajú z toho, o čo sa niekdy nesnažili?

V mojom živote som si uvedomila, že nič ale nič nie je náhoda. Taktiež ani neverím v osud, ktorí tvrdí, že všetko je dané a ty s tým nemôžeš už nič spraviť. Ale nemohla som zabudnúť ani na tie momenty, kedy som vedela, že všetko je presne tak ako má byť - pocit, že presne takto to bolo naplánované, aby bolo. Ale potom zase prišli momenty, kedy som mala pocit, že to ako sa vecí dejú a majú, je moja vina a moje rozhodnutie.

Z týchto nekonečných rovníc a nerovníc som prišla na to, že sa nemôžem inak. Verím v pReDuRčEnIe. Verím v to, že je tu plán A pre teba a pre mňa, taký ako to má všetko byť - ako to je "správne". Niečo, čo ťa presahuje a ty to nemôžeš ovplyvniť. Predurčenie je to aký som, to, koho stretnem, to, čo sa mi stane. Sú to situácie, ktoré sa mi stanú, ľudia, ktorých spoznám, miesta, ktoré navštívim... Avšak si tu ty, som tu ja. My sa rozhodujeme ako nás každá jedna z týchto vecí odvplyvní, kam nás v našom živote zavedie. Nemôžeme ovplyvniť, čo sa stane mimo nás, ale môžeme ovlyvniť, čo sa stane v tom našom vnútornom svete. Jedna a tá istá situácia môže pre niekoho znamenať veľké víťazstvo, pre iného ďalšiu prehru. Pre niekoho "stiahnutie sa zo scény" a pre iného výzvu. Pre niekoho nudu a pre iného zase kreativitu... 

Áno verím v predurčenie a všetko sa deje, lebo sa to tak má diať, ale viem, že som to ja, ktorá si to sama pre seba asociuje a vytvára si svoj vlastný život a určuje mu smer. Teraz už viem, že sa chcem vždy vo všetkom vedieť rozhodnúť správne, aby som mohla zo všetkého, čo ma stretne vyťažiť, čo najviac...aj keď to možno bolí, aj keď je to možno výzva, aj keď neviem ako ďalej. Chcem nakoniec vedieť, že som sa rozhodla správne a že som stále presne na tom mieste, kde bolo naplánované aby som bola. Lebo to je presne miesto, kde začína život.

Nebeský Otecko nauč ma ZiŤ, aby som vždy vedela, že som presne tam, kde mám byť.

Skončila sa moja "f" chvíľka, 

čítame sa skoro

som to ja

Môj posledný týždeň - posledných 7 dní

Ahojte všetci moji čitatelia,

moje osobné štatistiky mi stále a opäť hovoria, že najväčšie percento mojich čiatateľov pochádza z najkrajšej krajiny sveta, ktorá sa nachádza presne v srdci Európy -  zo sLOVEnska.

Ľudia moji, musím ale už vám to musím napísať, veľmo veľmo mi už chýbate a nenormálne sa na vás všetkých mojich krásnych slovákov teším, keď vás uvidím a kedy už budeme spolu!!!

Dnes ráno, keď som v práci otvorila notebook a skontrolovala maily som zistila, že práve dnes sa začal môj posledný týždeň, kedy som ďaleko ďaleko... Autobusové linky Eurolines ma milo upozornili, aby som nezabudla nastúpiť o 7 dní na autobus z Viedenského letiska do Bratislavy.

Takže už sa nenormálne teším na môj Home Sweet Home. A ešte na záver musím potvrdiť to staré známe slovenské príslovie:

 

Takže nielen čítame sa skoro, ale sa aj skoro vidíme!!!
Teším sa na vás všetkých
stj

Konečne...

Konečne späť 'doma' v Solsone po týždňovom cestovaní a Objavovaní Katalánska. 

Bol to krásny týždeň, kde sme sa s Alanom a Zane vydali na našu dobrodružnú cestu, spojenú s mojím prvým stopovaním :) 

 

Išli sme ako SURVIVERS, bo viete no život dobrovoľníkov nie je zrovna práca, kde máte veľa peniažkov na cestovanie, a keď chcete spoznať krajinu, v ktorej ste za posledné mesiace žili nuž už  si nejako cestu nájdete... Tak sme si pobalili naše spacáky a vydali sa na cestu!!!

Bol to týždeň, kedy sme spoznali veľmo veľa Dobrých Ľudí, ktorý sa nám vždy snažili pomôcť (aj keď nie vždy pomohli, ale vždy sa snažili :) a aj takých, ktorý ma mali radi, ani som vôbec nechápala prečo a rozmaznávali ma... Vypočuli sme veľmo veľa rôznorodých ale jednoznačne Neobyčajných Životných Príbehov, cestovali sme okolo a občas sme aj zablúdili na Nádherné Miesta, ktoré niekedy až vyrážali dych, prešli sme veľa krásnych miest, dediniek aj väčších miest... Ale čo je najdôležitejšie sú Úžasné Zážitky, ktoré sme spolu zažili a na ktoré nikdy nikdy nikdy nezabudnem!!! 

...ešte jednu vec. Pravdepodobne som vám ešte nepredstavila moju poslednú spolubývajúcu ZANE, s ktorou momentálne shareujem izbu :) Je strašne moc superko, sadli sme si hneď v prvý deň keď prišla a potom sme sa dllllldho nevideli, lebo sme každá boli na inom tábore atď. ale dohodli sme sa, že cez naše prázdniny (keď nebudeme pracovať) spolu niečo podnikneme. Tak pozrime, čo z toho vyšlo... NAŠE STOPOVACIE DOBRODRUŽSTVO!!!

Ako som tak checkovala môj blog zistila som, že som už dávno dávno nezverejňovala žiadne zážitky, tak som sa rozhodla, že sa budem snažiť ich sem nejako postupne poposúvať...všetko na čo si spomeniem :)

• Hitch Hiking adventures:
•  http://perdidaensolsona.blogspot.sk/2013/08/hitch-hiking-adventure.html
•  My vidreres Story
• 
  
• ecoguía Diary
• Dia 1: http://perdidaensolsona.blogspot.sk/2013/08/dia-1.html
• Dia 2: 
• memories of my Pablo's family
• 
  

Tak ak si na mňa nájdete kúsoček času, môžete si aspoň prečítať niečo málo z môjho leta.
Čítame sa skoro,
som to ja

Hitch Hiking adventure

Ahojte všetci,

Ospravedlňujem sa za názov po anglicky, ale celý tento zážitok som zažila po anglicky. Celou cestou sme sa rozprávali po anglicky a zážitky z tohto stopovania sú proste anglicky...tak som nechcela pokaziť to čaro :)

Ako už všetci viete, tu v Katalánsku som ako DOBROVOĽNÍČKA, čož znamená, že v mojej peňaženke niekdy nie je veľa peniažkou...väčšinou zíva prázdnotou alebo sa tam sem tam objaví nejaký ten eurikos. Po našej Hard Work nám naša organizácia dala pár dní voľna, tak sme sa spolu so Zane a Alanom rozhodli, že ideme objavovať Katalánsko. Zbalili sme spacáky a iba najnutnejšie veci, každý do jedného malého ruksaka a vydali sa na cestu - nevedeli sme kam mierime ale išli sme za dobrodružstvom.

Tak takto nejako to všetko začalo:

Odchod bol samozrejme o 9 ráno,a le boli sme šťastný, že sme odišli o 11... :) Najprv sme opustili naše hniezdočko Solsonu a vydali sa smerom do Manresy, hľadajúc dobré miesto na stopovanie. Cestou sme ale natrafili na jednu tetu, ktorá nás hneď zobrala v peknom bielom autíčku. Nepamätám si značku, ale bolo TOO FANCY. Toto slovné spojenie sa s nami aj naďalej ťahalo celým stopovaním, lebo mi sme chudobí dobrovoľníci a pre nás bolo všetko too fancy...spanie v hotely - too fancy (postačia nám dobrí kamaráti, park, pláž... :), cestovať autobusom - too fancy (tak na toto nemáme peniažky, vystačíme si so stopovaním a chodením...), jedelie v reštaurácii - too fancy (smer-sepermarket a najlacnejší chleba s nejakou lacnou pomazánkou...) atď. 

V manrese sme zavolali kamarátom, či u nich nemôžme prespať a zajtra pokračovať v ceste. Prvý deň po "veľmi náročnom" stopovaní sme si ľahli do parku...v podstate sme žiadny park nenašli tak sme si najprv ľahli do Indusrial parku a zobrali si tam siestu, až kým nás slnko nevyhnalo, lebo tam neboli stromy, aby nám robili tieň...

Potom sme sa ale rozhodli, že nebudeme až taký lenivý a našli skutočný park, kde sme robili inšpekciu trávy - my sme na nej neležali, my sme ako skutočný profesionály skúmali kvalitu trávy, tieňa, vlhkosť vzduchu a nakoniec sme urobili závery o Park de la Seu v Manrese, aby sme si dokázali, že nie sme až taký lenivý ako to vyzerá :)

Potom sme si doložili baťohy u kamarátov a objavili kúsoček tohto mesta a samozrejme sme urobili aj menší shopping - ešte som tu nemala čas vôbec nakupovať a Solsona je taká malá, že sa to tu nedá, tak sme využili hneď prvú príležitosť.

Potom večer som bola dosť unavená tak som išla skôr spať, ale ráno, keď som sa zobudila som sa dozvedela, že večer to bola veľmo veľká párty a ža sa k nám pridávajú ďalší traja ľudia na našej ceste NIEKAM... Druhý deň - smer Mont Serrat, veľmi známe turistické miesto. A samozrejme opäť odchod o 9:00, čož v tomto prípade znamenalo za 10 minút 11 hodín. Juhú!! 

Rozdelili sme sa na skupiny a stopovali sme autíčka. Táto cesta už nebola priama, nakoniec sme išli tromy rôznymi autami, ale bola to riadna sranda. Ja som bola v skupine so Zane a Alexom (taktiež dobrovoľník, veľmi zženštelý chlapec zo Srbska :) Bola s ním fakt sranda - to si píšte!!!

Leňošenie na tomto nádhernom mieste, bola fakt sranda, len sme zistili, že už čas pokročil a nebudeme už večer v  noci viac stopovať ďalej, tak sa proste jednoducho zmenili plány a strávili sme ešte jednu noc v Manrese...

Tretí deň ráno - samozrejme, že opäť odchod o 9:00 (môžete si domyslieť, kedy sme vyrazili) smer - Girona. Asi sa mi to začalo páčiť: ...nič neplánovať, len ísť, keď sa má ísť a nevedieť kam, len objavovať to, čo nám príde do cesty... Rozdelili sme sa do skupín a ja som išla s Alanom. Celkovo sme mali väčšie šťastie ako tá druhá skupina. Dostali sme sa do Girony už okolo piatej. Celkom zaujímavá cesta.

Najprv sme stopovali na jednom mieste, odkiaľ nás zobrala jedna teta preč, že to nie je dobré miesto na stop a zaviezla nás na "lepšie". Tu nás stopol zase ďalšie típek a povedal, že tam nám nikto nezastaví, lebo je to zakázané, tak nás zobral ďalej na benzínku na diaľnici, kde však ale nazastavovalo žiadne autíčko a na diaľnici sme nemohli stopovať. Po dlhej dlhej chvíľke sme sa teda rozhodli, že si prejdeme kúsok peškom a nájdeme miesto, kde sa to bude dovolené. Kráčali sme teda v najväčšom horku, slnko na nás pražilo ... Potom sme našli najaký zjazd do nejakej neznámej malej dedinky. Tam sme sa postavili a stopli jedno autíčko. Jedna slečna nás zobrala ale iba o pár kilometrov ďalej do ešte menšej dedinky. Tam to bolo tiež nemožné, tak sme sa opäť vydali peškom. Keď sme už nevládali sadli sme si. Tam nám zastavili pracovíci na diaľnici a boli veľmi milí a zobrali nás na jednu benzínku, ktorá má vraj reštauráciu a je vraj dosť frekventovaná. Tam ma uštipla osa :( ale naozaj bolo tam autíčok a kamiónov. Tak sme s Alanom išli a rad radom sme sa pýtali, či ničkto nejde do Girony a či by nás nezobral. natrafilli sme tam na jedného poliaka, ktorý keď zistil, že sme zo Slovenska zmenil trasu svojej cesty a zobral nás do Girony :) 

Zatiaľ ale naša druhá skupinka bola zaseknutá 4 hodinky v malej dedinke zvanej Moia. No proste nemali šťastie. Nakoniec sa im nejako podarilo dostať do Vicu trošku väčšieho mesta a odtiaľ do Girony, kde sme ich už my obaja čakali v parku, ktorý sme vybrali na naše nasledujúce inšpektovanie.

Mali sme v pláne ešte trošku pokračovať, ale keď prišli do Girony, tak sme už boli všetci riadne unavení a už aj začínalo byť tma, tak sme sa rozhodli, že zostaneme tam - spať niekde v parku (to keby moja maminka vedela... Vo Vidreres sme mali jedného kamaráta, u ktorého sme mali prespať, ale bolo to ďalších 25 kilomentrov, takže sme sa rozhodli spoznať nočnú Gironu. Ale zavolali sme mu, že či sa nechce k nám večer pripojiť a nakoniec pišiel aj s nejakými kamarátmi. Bola to sranda. Potom som už ale odišla do Vidreres na návštevu a niekde tu na tomto mieste sa končí moje stopovacie dobrodružstvo... 

Ostatní však samozrejme na ďalší deň pokračovali, a majú ďalšie zaujímavé príbehy ako sa dosttali do Figueres, Caraces o spaní na pláži, v kostole a podobne... ale to už poznám len z rozprávania, lebo ja som bola stopár-začiatočník, nemôžme to hneď na začiatok prehánať. Oni už mali riadne skúsenosti. Tak len, aby ste si nemysleli, že som to vzdala nakoniec som sa na 4 dni usadila na jednom mieste a stala sa trošku too fancy a spoznávala akolie Vodreres.

A na záver možno také trošku heslo, ktoré nás tak trošičku sprevádzalo je Y.O.L.O. Keď ešte neviete, čo znamená najvyšší čas trošku zablúdiť na internet a pohľadať...možno sa vám zíde.

Takže čítame sa skoro,

vaša stj

Ako z ROZPRÁVKY!

Ahojte všetci moji verní čitatelia,

ktorí ste prečkali môj orientačný výpadok. Viem, že to netrvalo krátko, ale tiež ste si aspoň na chvíľku mohli oddýchnuť odo mňa a môjho písania. Teraz ma možno práveže začnete s novou energiou opäť čítať :)

Posledné dni ako som už spomínala som strávila vo zaujímavej spoločnosti - 15 veľmi teenagerov a 3 ďalších vedúcich na jednom tábore zvanom Ecoguía. Cieľom tábora a samozrejme aj výsledkom bude knižočka, kde môžete nájsť trasu, kilometre a informácie ohľadom celej našej cesty (napr. z minulého roku: http://www.cruc.info/cruc2012/images/pdf/ecoguide2012_catalunya_2.pdf)

Teraz vás, ale možno na chvíľku nechám, aby ste sa pokochali nádhernou prírodou Katalánska, ktorú som spolu s ostatnými úspešne zdolala, a neskôr vám ešte napíšem aj všetky zážitky, na ktoré si len spomeniem. 

Keď som začala písať tento blog, chcela som dať nadpis PÍŠEM KNIŽKU, lebo si píšte, tých zážitkov tam bolo neúrekom... tak vám ich sem budem občas sem-tam hádzať, ak so mnou teda súhlasíte :)

Nakoniec som sa ale rozhodla pre názov, ktorý vidíte tuto hore. Myslím, že je výstižnejší...veď posúďte sami!

Tak nateraz sa s vami lúči vaša
som to ja

P.S. Čítame sa skoro!!!

nevládzem

Ahojte všetci moji verní čitatelia,

musím sa vám veľmi ospravedlniť, že som vám sľúbila, že napíšem včera. Myslela som na vás aj som začala písať blog, ale po dvoch vetách ma začali bolieť oči a už som nevládala ani rozmýšľať, čo vám chcem napísať... Hneď som si ľahľa do postele a zaspala. Nič nevládzem asi si na mňa vyliezla nejaká chrípka. Keď si už myslím, že sa mám lepšie, tak vstanema po piatich minútach sa opäť cítim taká slabá, že musím ísť späť ležať. Pritom mám taaaaaak strašne veľa vecí, čo musím vybaviť a čo musím spraviť a nevládzem :( 

Preto vám teraz píšem len takto krátko, aby ste vedeli, že na vás stále myslím a že keď sa budem cítiť lepšie tak vám určite všetko napíšema si píšte je toho riadne veľa!!!

Veľa pozdravov,

som to ja

Dia 1

Ahojte všetci, 

vítam vás všetkých na prvom dni tohto 15-dňového dobrodružstva. Dúfam, že ste si poriadne zbalili ruksaky, aby sme mohli spolu vyraziť.

SMER - Organya (začiatok našej cesty) zatiaľ ešte len autíčkom

Všetky naše 'deti' prišli večer a mali sme nejaké zoznamovačky :) Keď sme mali povedať naše mená, tak som sa snažila predstaviť po katalánsky... moc mi to nevyšlo, povedala som: Soc Sara. Tinc vintinou anys. Čož znamená, že som už riadne stará... no čo už pomýlila som sa, ale musíte oceniť snahu. Potom som sa ale opravila :) Bola to celkom sranda. 

Potom sme sa pekne navečerali a ako dezert bola SINDRÍA. Ochutnala som ju prvá a nikomu som ju potom nedala...nie preto, lebo to bol WaTeRMeLoN, ale skôr preto, že bola teda riadne skisnutá a pokazenú Fuj! alebo ako by španieli povedali PUF!!! Potom ma z nej celý večer bolelo bruško. 

Už počas večere ma akosi začalo svrbieť celé telo a tak som sa začala škrabkať. Potom som sa na seba pozrela a zistila som, že mám celé telo napuchnuté a veľmo veľké vyrášky. Vôbec som nevedela, z čoho to môže byť...Rozmýšľala som úplne nad všetkým. Žiadne lieky na alergiu nepomáhali, ale nechcela som to nikomu povedať, lebo nikto mi neveril, že tú cestu zvládnem. Tak som si išla skoro ľahnúť a zaspala som. 

Tak nejako takto - slávne - sa začalo naše veľké dobrodružstvo.

Uvidíme ako bude pokračovať zajtra :)

Tešte sa, lebo už zajtra vyrážame do náročného dňa!!!

Čítame sa skoro, 

stj

DOVIDENIA...o 15 dní

Ahojte všetci moji verní čitatelia,

dnes vám ešte musím napísať jednu veľmi dôležitú správu. Nebudem písať veľa, ale musím sa s vami rozlúčiť. Zajtra ráno odchádzame na ďalší tábor s dorastom - v podstate menšio väčšia 15dňová turistika across Pirineus. Kedže mám už dostatočne ťažký ruksak a ešte nie som úplne zbalená, musím vám oznámiť, že najbližšie dva týždne budem bez notebooku. V podstate tak-či-tak by som tam hore nemala wifi, ale čo už... 

Budem izolovaná od sveta, ďaleko ďaleko v divočine hôr, a samozrejme aj vy budete izolovaní od mojich zážitkov. Ale nebojte, zobrala som si malú zošitok a najkrajšie zážitky si tam pekne pozapisujem a potom vám ich tu všetky pekne zhrniem, aby ste sa tiež mohli pokochať krásnou prírodou Katalánska :)

Nebojte, budem na vás stále myslieť, presne tak ako to robím aj teraz. Neviem zabudnúť a chýbate mi každým dňom viac... Dúfam, že aj ja vám niekedy občas pribehnem na myseľ a občas vám aj trošku zachýbam... No nefandím si až tak moc :)

Takže sa s vami na už spomínané obdobie lúčim. 

Užívajte si všetci krásne leto!

To vám praje

stj

Medzinárodný deň priateľstva

Ahojte všetci moji krásni najkrajší čitatelia!

Dnes by som chcela trošku dosť zmeniť tón môjho písania, tak uvidíme, či sa mi to podarí. Budem sa snažiť chvíľku nesebčiť a všetkých vás, ktorí čítate trošku osviežiť. 

Keď som dnes ráno otvorila svoj diár som zistila, že dnes sa po celom svete slávi jeden krásny deň. Slávi sa deň PRIATEĽSTVA. Preto by som vás všetkých chcela povzbudiť, aby ste dnes niekedy cez deň povedali svojim priateľom ako si ich vážite a že ste vďačný, že ich máte vo svojom živote, lebo skutoční priatelia nie sú samozrejmosťou. Sú to taký ľudkovia, ktorý sa objavia v našom živote ani nevieme ako a sú tu pre vás vždy, keď potrebujeme. Neustále nám lezú na nervy, ale stále im odpúšťame pretože ich nenormálne a ešte viac ľúbime. Samozrejme, že nachádzame na nich veci, ktoré sú nám nepohodlné a ktoré nám 'vadia, ale zistíme, že ich skutočne ľúbime, keď tieto veci prestanú pre nás byť negatívnymi, ale práveže vďaka nim sa s nimi cítime lepšie. Žiadny vzťah nie je ľahký ani dokonalý, ale prekonávaním argumentov, vďaka prechodu cez ťažké situácie, pomocou tisícov kompromisov (z lásky) a toho ostatného získavame tých najlepších kamarátov na svete.

Sú to priateľstvá, ktoré vydržia roky a ani si nepredstavujete, že by mohli vydržať aspoň mesiac, lebo ste tak rozdielni... Sú to ľudia, ku ktorým sa vždy vrátite a nikdy v podstate neviete vlastne prečo... Sú to ľudia, ktorý vám vbehnú do myšlienok každú chvíľu, aj keď len možno za tých pár chvíľ a zážitkov, ktoré máte spoločné... Sú to ľudia, ktorí sa na vás nevykašlú... Áno, takých potrebujem a som nesmierne vďačná Otecko, že si mi takých dal. 

Posielam vám všetkým mojim priateľom, ale hlavne tým, ktorých som už dávno nemala blízko, velikánsky H.U.G. a nezabudnite nikdy, že si vás vážim a že vás mám moc moc ráda!!!

So všetkými pozdravmi 

som to ja 

...for *bored* people?

Ahojte všetci moji verní čitatelia!!!

Samozrejme sme už určite postrehli, že život sa nám občas vyšmykne z rúk a odrazu nemáme čas na veci, ktoré si plánujeme... Tak niečo podobné sa mi stalo. Odrazu som nemala čas a tak sa to stalo. Snažila som si nájsť aspoň čas na poriadnu sprchu a ranné rozjímanie pri východe slnka!

Môj PINÓS tábor sa už skončila a dali mi iba 3 dni, aby som sa dostalo trošku do formy... To sa budem musieť teda riadne posnažiť! Čaká ma SLEEP, WASHING, SLEEP, WASHING a ešte raz SLEEP a WASHING (a možno trošku coffee)....a potom už musím ísť.

Nasledujúci tábor bude riadne vyčerpávajúci a budem potrebavať veľa síl, lebo budeme *turistikovať* 15 dní po Pyrenejách. Takže GET READY!!!

Jednu vec, čo som sa už v mojom krátkom živote naučila, je že ŽIVOT je príliš krátky, aby si sa nudil. A myslím to vážne!!! Každý človek má veľmo veľkú hodnotu, každý človek je špeciálny a má nezastupiteľné miesto v tomto svete. Každý sme iný, ale každý sme svojim spôsobom krásny. 

Osobne ako človek, ktorý sa skrýva za SomToJa, neverím v osud, ale verím v PREDURČENIE. Verím, že každý je stvorený s nejakým cieľom, zámerom a s konkrétnymi vecami, ktoré sa určite udejú v jeho živote, situácie, ktoré určite prídu! Niektorí tvrdia, že každý si je strojcom svojho šťastia, ale ja tu moc nechcem zachádzať do filozofickej roviny tejto témy. V podstate to, čo žijeme alebo to čo sa nám deje je vopred dané, ale to, čo prežívame môžeme sa my ovplyvniť, tým ako sa rozhodneme. Môj uhol pohľadu smeruje k tomu, že tým ako sa rozhodneme meníme smerovanie nášho života, tým ako sa voči situácii postavíme - či to vidíme ako výzvu alebo ako trápenie, mení celý náš svet. Ja som sa naučila, že aj ťažké situácie sa dá brať s úsmevom a hľadať v nich to dobré, čo z nich môžeme načerpať pre budovanie nášho charakteru, nášho sveta :)

A teraz, aby som sa vrátila k pointe - NUDA. Podľa mňa v prvom rade je potrebné si uvedomiť, že život fakt nie je ľahký, ale netreba sa ho báť!!!  

Ďalšiu vec, ktorú teda v tomto prípade pokladám za veľmo podstatnú je byť aktívny a mať otvorené oči. Niektorí ľudia si myslia, že keď si niečo v živote nenájdeš a nevybojuješ sám, tak ich nemáš. S týmto tvrdením sa ale nedokážem úplne stotožniť, lebo už v mojom krátkom živote som dostala nenormálne kvantum vecí a množstvo požehnania, ktoré som si fakt nezaslúžila a často (vlastne najčastejšie) som si zaslúžila opak. Preto som presvedčená, že sú veci veci, ktoré dostávame, len preto lebo náš Nebeský Otecko nás veľmi ľúbi, ale tiež netúži po tom, aby sme žili pasívny život. Preto je dôležité, keď príde hocijaká situácia do tvojho života a budeš mať chuť povedať, toto nezvládnem a položiť sa do toho pasívne - veď to je osud, neurob to. Je to len a len tvoje rozhodnutie ako sa voči tomu postavíš. Cítiš sa sám, cítiš sa neužitočný, cítiš sa nenaplnený...? Neboj sa byť aktívny. Nie je to o tom koľko situácii si ty v živote nájdeš, aby si mohol 'žiť', ale o tom koľko situácii príde to tvojho života a ty sa ich chytíš a budeš v nich žiť naplno, budeš ich brať ako výzvy a budeš sa snažiť, aby ťa vybudoval, posunuli dopredu a aby urobili zmenu aj vonku.

Nemusíš ísť a hľadať, kde je tvoj život. Len otvor oči a nájdi, to čo ti príde do života, aby si sa naučil žiť a ŽI!

V podstate táto správa mala byť krátka, ale trošku sa my vymkla spod kontroly a taktiež som sa musela brzdiť, aby som sa príliš nerozkecala :) Ale ty vieš moja krásavica, že to je pre teba!!!

Keby náhodou niekto niečo nerozumiete a chceli by ste sa spýtať kľudne napíšte na mail: ................................. Neviem, kedy sa vám dostane odpoveď a sľubujem, že sa budem snažiť odpísať, čo najskôr.

Ešte posledná vec. Môj život je v poslednom čase, vlastne stále bol veľký RUSH a v takom prípade je treba si aj občas oddýchnuť a poriadne prečistiť hlavu. Preto som rada za tie chvíle strávené s Tebou!!

Všetkých vás pozdravuje SomToJa.

Užívajte si svoj krásny a špeciálny život!!!

Viva La Vida!

Ahojte vsetci citatelia!!

Na zaciatku som chcela, este predtym nez napisem tento blog, poriadne premysliet co napisem a usporiadat myslienky, ale musim sa priznat fakt nemam vela casu - vlastne nemam vobec ziadny, tak sa budem snazit napisat, nad cim tak posledne rozmyslujem...

No, verte ci nie, ked uz sa nachadzate v takejto 'divocine' prinuti vas to rozmyslat, ci uz chcete alebo nie...

Na zaciatok si, ak chcete, mozte pustit MOJU PESNICKU :) a potom mozte pokracovat citat...ale fakt len ak chcete.

V prvom rade, som asi, ale v podstate urcite, nemusim ludi, ktori sa stale len stazuju. Nemozem byt konkretna, ved viete, uz som vam spominala, ze to mam zakazane :). Ale musim sa priznat, ze je to tazke, ked vobec nepocujete veci, ktore urobite dobre a stale len pocujete veci ktore robite spatne a co by ste mali urobit lepsie...Viem, ze je treba sa stale zlepsovat a snazit sa opravit svoje chyby a robit veci lepsie, ale niekedy je potrebne byt aj pozitivny, pochvalit a byt spokojny... Pravda, pravda ze zivot nie je lahky, ale s usmevom je lahsi, ale je velmoo vela veci, ktore su krasne, ktore treba vnimat a ktore si treba uzivat. MILUJEM MOJ ZIVOT. Chcem si uzit kazdy moment, kazdu sekundu - aj ked je tazka, aj ked sa citim dobre aj ked sa citim zle, aj ked robim chyby, aj ked urobim nieco dobre, ked sa smejem, ked placem... Chcem zit na maximum. Chcem sa zlepsovat, chcem rast, nechcem robit stale tie iste chyby, ale chcem sa radovat z toho, ze rastiem.

Potrebujem zmenit moj pohlad, nenechat sa ovplyvnit a zit tak, aby to bolo spravne. ZIVOT je dar. Nechcem ho premarnit stresovanim a nerozmyslanim.

Tak na dnes tolko, moji virtualni kamarati (ktorych ked su konkretni, hmotni a hned vedla mna moc moc lubim, ale momentalne missingujem)

Citame sa skoro,

som to ja

the LIST

Ahojte vsetci,

Dnes budem pisat bez makcenou a dlznou  a potom to opravim. Vec sa mam tak, ze sa nachadzam vo fakt velkej divocine a nemame wifi, takze pisem z cudzierho pocitaca a nemaju tam nastavenu slovensku klavesnicu. Aj tak to bol celkom zazrak, ze som sa vobec dostala na net... Tak mi to budete musiet odpostit.

Ospravedflnujem sa, ze mi to trvalo tak dlho. Myslim, ze bz som mala prestat slubovat, ze vam napisem skoro, lebo teraz fakt neviem ako to bude s mojim casom. Je toho velmi vela - viac nez dost. Takze momentalne vam pisem z mojho prveho TABORA v Pinos, kde sopm ako monitortka:) Musim sa vam priynat, ze hned druhy den som mala vemi velmi tazky. Necitila som sa dobre. Celu noc som nemohla spat a potom cez den som mala velmi cudnu naladu. Ked  bolo fakt treba, tvarila som sa ze som v pohode,ale inak som bola riadne nie vo svojej kozi. Neviem ani ako to mam vysvetlit. S nikym sa mi nechcelo rozpravat, chcela som byt len sama. Mozno mi bolo aj trosku smutno a co je najhorsie - nedokazala som sa usmievat. Urcite si to vsetci vsimli.

Tak som sa vcera rozhodla, ze hned po zhodnoteni celeho dna s ostatnzmi veducimi si pojdem lahnut. A tak som rychlo odisla... ostatni este zostali ale ja som hned zaspala. Konecne sa mi superko spalo. Rano som sa zobudila uz o piatej a pomaly zacalo svitat a potom som uz len cakala kedy vyjde slniecko... vyslo az priblizne o hodinku a pol neskor, ale bol to nadhernz pohlad. To mi verte. Byvame teraz na vrcholku kopca. Pod nami len polia, lesy....a kravy. Z nasej terasy mame uzasny vyhlad na cele okolie...sem tam nejaky tu domcek. Je tu krasa. Cele rano som len tak rozmyslala a spisala som si par veci, ktore som vedome rozhodla, ze budem robit, aby som to tu nekazila ani sebe, ani ostatnym...a samozrejme, aby som odviedla aj dbru robotu :) hned od prveho momentu to funguje :) a to som mocinko rada. Najprv som si myslela, ze to bude tazke, ale najtazsie bolo sa rozhodla... 

Tu je moj zoznam, keby to niekoho zaujimalo... v skratke samozrejme ja som si ho pekne rozpisala a dost konkretnejsie :) http://perdidaensolsona.blogspot.com.es/2013/06/1-speak-only-english-spanish-is-too.html

Dnes mam na starosti COOKING TEAM. A zatial sa mame super... vsetko sme pripravili, poupratovali a ide sa na varenie obeda. Tesim sa. Su to superko ludovia :)

Takze citame sa... uvidime, kedy ale nebojte urcite si na vas ukradnem par minutiek.

Prajem vam vsetkym este krasny pracovny alebo praydninovy den.

Pozdravuje vas vasa

Som To Ja

P.S. Fotkz budu neskor!!

.WORK.WORK.WORK.

SomToJa sa vám všetkým hneď na začiatku ospravedlňuje, že vám už veľmi veľmi dlho nepísala...ale no ani sa to moc nedalo.

Od pondelka sme mali veľmi veľa práce. Pripravujeme sa na tábor, ktorý sa začína zajtra - 14. júla 2013 a potrvá presne 15 dní. Je to "pracovný tábor", ale nepredstavujte si pri tom žiadny koncentrák... Pred niekoľkými rokmi tu v okolí bol veľmi ničivý požiar a my na tomto tábore aj s ostatnými účastníkmi z celého sveta budeme čistiť prírodu a trošku jej pomôžeme, aby sa z toho dostala.

Po pravde nemôžem vám dať žiadne konkrétne alebo oficiálne informácie - mám to zakázané zhora. Na to by som potrebovala povolenie, ale môžem písať o tom ako sa mám, koho som spoznala alebo čo som robila a na čom pracovala :) Súhlasíte??? No čo už, nemáte na výber...

Celý týždeň sme chystali program, vybavovali miesta, kde sa bude robiť, nakupovali jedlo, materiál a taktiež pripravovali hry a aktivity. Bude to veľmi dobré už sa na to mocinko teším. Najväčšmi superko bude spoznať všetkých týchto ľudí zo všetkých koncov sveta a stráviť s nimi pár dní pri práci atď. Ta to ostatné si už domyslite :)

Musím napísať, že vás mám všetkých moc rada a taktiež, že vás už riadne moc missingujem. Myslím na vás. (...krátky odkaz od ©sara.papova)

Užívajte si prázdniny všetci tam, kde ste. Majte sa najsamkrajšie.

S pozdravom
stj

P.S. a čítame sa...keď budem čas. Určite napíšem.

Ja, žeby Panoramix?

Ahojte Všetci!

Včera poobede sa mi už skončili moje dovolenkové dni a začali sme pracovať. Boli sme v Cambrils dels Pirineus, kde sa začínal tábor pre deti. Tábor má názov Las Aventuras de Asterix a Obelix.

...a ten starý chlapík, vedľa nich je Panoramix. 

My traja, čo nie sme monitormi na detskom tábore, sme mali povinnosť byť jednou z postavičiek z tohto komixu. Mne samozrejme, ani neviem akou náhodou zostal Panoramix. Veď posúďte sami, aký sme boli krásni... :)

Celé poobedie sme teda robili kulisy pre fotky a vítali deti, ktoré prichádzali na tábor, stráviť pár dní bez svojich rodičov. Potom, keĎ rodičia odišli sme sa s nimi ešte hrali veľa dtských hier a bolo to superko. Keď sme prišli domov bolo skoro pol 12 v noci a ja mŕtva a unavená som si ľahla do postele a zaspala na veľmi dlho...Keby sme dnes ráno nemuseli vstávať zase do roboty. Outch!!!

Nevadí...We´ve got to work, work to work this out!!!

Čítame sa skoro,

som to ja

CHOCOLATE DAY

intro: Tak len aby bolo jasné, tento článok konkrétne je venovaný mojej superko sestre (Kia to je pre teba), ktorá miluje ČOKOLÁDU.

Ako všetci čokoládový ľudia viete, dnes je DEŇ ČOKOLÁDY! Juhú!

Existuje veľké množstvo dátumov počas celého roka, kedy sa slávi Deň čokolády a závisí to samozrejme od miestnych, národných stď zvykov... Podľa viacerých výskumov a z viacerých zdrojov som si overila, že v globále sa dnešný deň oslavuje celoplošne a možno až celosvetovo známy tiež ako Medzinárodný deň čokolády :)

Takže vás čokoládových pozývam dnes, aby ste si dnes vychutnali svoju veľkú dávku bohatej, tmavej čokolády s vysokým obsahom kakaa...alebo ak to nie je možné, aby ste sa zásobili dostatočným množstvom čokoládových sušienok, čokoládovej zmrzliny a  užili si deň plný tajných lahôdok :)
 

...ešte možno pár návrhov na pekný nedelný filmový večer:Charlie And The Chocolate Factory   

Tak toto je malé prianie od

som to ja

P.S. pozri tiež HISTÓRIA ČOKOLÁDY

...con lo que me quedo.

Ospravedlňujem sa za nadpis v španielčine, ale popravde nedalo sa mi to dokonale preložiť, tak som to nechala v originály (pre istotu, aby som to nepokazila). 

Teoreticky som rozmýšľala aj nad inými nadpismi ako napr. Opäť Barcelona alebo Jeden víkend s Lorenou...ale nakoniec som zostala na tom, že to vám spomeniem až teraz :)

V prvom rade sa ale najprv musíte zoznámiť s jednou úžasnou kočkou Lorenou, ktorú moc moc ľúbim.

Spoznali sme sa v Madride (pred dvomi rokmi, už sú to tri letá) a hneď v prvé dni sme oslavovali - FIESTA, lebo Španieli vyhrali El Mundial (South Africa 2010). Po tom sme si dlhé roky písali a teraz sme sa opôť po dlhom čase stretli. Išla osm ju pozrieť do Barcelony a to si píšte, že to bol teda riadny zážitok. 

Hneď prvý večer som sa zoznámila so všetkými jej priateľmi (Elisenda, Marck, Alex, Alejandro-Nano, Ariadna, Oscár, Isa, Sergio a na tie ďalšie mená si už asi nespomeniem...) Ale no bolo skvele. Naučila som ich veľa zaujímavých slovíčok: ako napr. áno, nie, spodky, konečník(ja za to nemôžem, chceli vedieť ako sa to povie...) Z prvého večera ale nemám žiadne fotky...a hádajte prečo. No, zabudla som si pamäťovú kartu do foťáku - no čo už  celá JA. A ako by povedala Lore - torpe (význam: nešikovný, nemotorný, neobratný...lingea.sk). No ale tu je pár z nich...

V sobotu ráno ma Ariana- Ari a Lore zobrali urobiť skutočnú "turistiku" po Barcelone. Menšiu okružnú jazdu, po ktorej som si úplne necítila nohy :) Najkrajšie na tom bolo, že som videla všetko dôležité, zaujímavé a pekné. Najlepšie sprievodkyne na svete, to si píšte! Takže kráčali sme okolo niečoho a vysvetlenie bolo: Mira aquí a la derecha, esto es algo interesante! Potom sme pokračovali: Y esto es lo bonito de Barcelona. A ako správne sprievodkyne unavovlai až kým sme všetky tri nevládali: Y al final debes ver lo importante de Barcelona :) Najnajnajlepší deň!!!

Videla som všetko IMPORTANTE, INTERESANTE a aj to BONITO (ďakujem dívčence).

My tri...

 ...a ešte možno kúštik Barcelony.

A ak máte v pláne sa spýtať, čo je ten medveď alebo lev, tak to vám vôbec neviem povedať, ale dozvedela som sa, že každý kto príde ako "turista" do Barcelony si robí pri ňom fotku - tak som si urobila aj ja :)

Ďalej som sa naučila veľa dôležitých slovíčok, ale najmä najdôležitejšiu frázu na svete: TeHasDadoCuentaTúTambién :) A čo je ešte lepšie, správne som pochopila, kedy sa to vlastne má používať. Ach ľudia, os quiero, quiero, quiero un montón.Tiež som objavila o mne novinku, že som GUIRI, čo znamená, že je na mne riadne vidno, že som "turistka" - lebo som si kúpila magnetku Barcelony:(...a mnoho ďalšieho!

Bol to krásny krásny FINDE - ďakujem Lorena a spol. Hlavné je, že som mala príležitosť sa konečne spýtať: Dónde está la biblioteca? Škoda, že som musela odísť tak skoro, ale treba aj pracovať!!! Dúfam, že sa skoro vidíme.

A my sa tiež skoro čítame, prajem ešte krásnu nedeľu.

stj

Obajvujeme CARDONU

Ahojte ľudkovia,

ako som už spomínala užívam si tento týždeň voľno od pracovania a tak :)

Dnes som bola v Cardone (už som vám ju tu spomínala, ak si pamätáte). Pastorovci ma pozvali k nim na obed a ich dcéra, NOEMI, s manželom ma potom zobrali na menšiu okružnú cestu po Cardone.

Navštívili sme Soľnú horu - Montaña de Sal - jediná na svete, ktorá je celá zo soli. Dlhé, dlhé roky sa v nej ťažila soľ, a teoreticky keby sme oblízali steny alebo aj podlahu tejto soľnej bane mali by sme veľmo slaný jazyk. Ešte, že to bolo zakázané :)

...a tuto pár záberov z vnútra a podobne

Potom sme išli na obed k nim domov. Majú to tam moc krásne. Škoda, že teraz máme toľko táborov a nemám skoro vôbec čas na nič...ale veď som sem neprišla prázdninovať :) Papali sme makaróny a výborný domáci šalát. Mňami, mňami. Poobede sme sa potom ešte dlho dlho rozprávali a potom maešte zobrali na hrad :) Bol to veľmi veľmi krásny deň s úžasnými ľuďmi.

Tak toľko zatiaľ z mojich krásnych práznin. Uvidíme ako budú pokračovať...
Čítame sa skoro
stj