PerdidaEnSolsona: Viejito a Gordito

Dnešný príbeh mal byť o Viejitovi a Gorditovi a pôvodne som nechcela zachádzať do detailov, ale už som si to trošku rozmyslela.

Ráno o 8:30 nás prišiel vyzdvihnúť Fidel a zobral nás na menšiu túru na kopec s úžasnou históriou zvaný Busa. Vedela by som vám to nájsť na mape, keby ste chceli, ale to by bolo na dlhšie. Keď sme prišli k prvej farme, ktorá bola cestou (neskôr som si urobila jej fotku) sa k nám pripojili dvaja psíkovia, ktorý išli väčšinu cesty s nami. Verte bol to pekný zaberák a oni to s nami zvládli až po rebríky, kde už ďalej s nami nemohli :(

Ako sme tak kráčali, tak nás občas predbehli, občas sa medzi nás votreli a občas nám bránili v ceste. Jeden bol čiernej farby, tak som ho na začiatku nazvali Negrito, neskôr som si ale všimla, že je trošku šedivý, tak som ho premenovala na Viejito (staručký).

Ten druhý bol trošku o dosť pomalší a často zaostával bol zlatistej farby, ale vždy, keď sme zastavili si ľahol. Mal trochu väčší zadok, tak som ho pomenovala Gordito (tučnučký).

Cestou sme natrafili aj na jeden malý prameň vody, keď ho Gordito uvidel hneď sa do neho hodil. Chcela som si urobiť fotku s obydvoma, ale Gordito ma moc nemusel. tak som musela prísť ja za ním... aj tak nebol moc nadšený, že som si s ním urobila fotku.

..a aby ste mali predstavu...